reklama

Vojna, ktorú nevidíme

Slovné spojenie verejná mienka ako prvý v literatúre použil v polovici 18. Storočia Jean Jacques Rosseau, pričom ho považoval za jeden zo zákonov upravujúcich a usmerňujúcich chod spoločnosti. Blais Pascal a Voltair verejnú mienku zasa ospevovali priam ako,, kráľovnú sveta". Naproti nim, nemecký novinovedec Emil Dovifat, ktorý tvrdí: „pojem verejná mienka je logický nezmysel, politický pomocný pojem, ktorý sa využíva na uskutočnenie rozhodnutí, o ktorých sa tvrdí, že ich verejnosť už dávno prijala...neexistuje nikdy jedna verejná mienka, sú len verejné mienky alebo mienky na verejnosti, tieto môžu vystupovať hlasno, môžu prevládať, ale jediné nie sú nikdy!" V súčasnosti sa však často zabúda na to, že verejná mienka je subjektívna a v ostatnom čase až priveľmi závislá od médií. Bežní ľudia sú natoľko zamestnaní tým „ako prežiť", že nemajú čas hľadať pravdu, alebo súvislosti sami. Vtedy sa na scéne objavia tí milí ľudia, ktorí nám ochotne o „všetkom" povedia a „všetko" nám správne a objektívne vysvetlia a objasnia. Milá predstava, realite však ďaleko vzdialená!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Informácie, ktorými sme kŕmený dennodenne ako vtáčence v hniezde však majú svoju cenu. Veď tí, ktorí ich zaplatia nimi ovládajú naše názory záujmy a postoje a zároveň zamestnávajú našu myseľ, ktorá vďaka tomu nezbadá veci, ktoré by zbadať nemala. Navyše sú maximálne pohodlné! Veď čo je lepšie ako si po ťažkom dni v práci ľahnúť na milovanú sedačku s maškrtami v ruke a zapnúť telku?
Všemocné média na nás vtedy vysypú všetky katastrofy sveta a nešťastné životné príbehy. No a my len pohoršene krútime hlavou... Čo sa to deje stým našim svetom?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Znova a znova sa nad tým zamýšľame, rozčuľujeme a často o tom i vášnivo diskutujeme s kolegami, známymi či susedmi... lenže problém je v tom, že premýšľame nad tým, nad čím chcú, aby sme premýšľali, diskutujeme o tom, o čom chcú aby sme diskutovali. A kvôli čomu to vlastne robia? Možno kvôli tomu, čo od nepamäti najviac kazilo ľudský charakter,preto kvôli čomu sa sami navzájom zabíjame... Moc a bohatstvo!


V súčasnosti majú média obrovskú moc v celom civilizovanom svete. Ani naše média v ničom nezaostávajú za svetovým trendom. Mediokracia je dnes už aj u nás realitou. Preto trojdelenie moci, ktorú Montesquie rozdelil na zákonodárnu, výkonnú a súdnu príde už zdanlivo nelogické.
V skutočnosti je dnes prvou mocou jednoznačne ekonomika. V jej tesnom závese je mediálna moc, ako nástroj ovplyvňovania, ktorá je s ňou však veľmi silno poprepletaná. Z toho plynie len jediný fakt- politická moc, či už zákonodárna, alebo výkonná je až na treťom mieste a navyše je od prvých dvoch značne závislá. Napokon súdna moc nech sa tvári akokoľvek nezávisle je so všetkými predchádzajúcimi neviditeľne prepojená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Ukážkovým príkladom obrovskej moci médií ako ovplyvňovať verejnú mienku je aj aféra známa ako „ španielské uhorky". Krátko na to ako mediálnym svetom otriasla správa o neznámej nákaze v Nemecku sa nemeckým vedcom „podarilo" zistiť príčinu nákazy. Za zdroj nákazy boli považované práve spomínané španielske uhorky. Denník Nový Čas na svojich webových stránkach na túto informáciu okamžite zareagoval: 26.05.2011- titulok: Nákaza z Nemecka: Na Slovensku už sťahujú španielské uhorky! S podtitulom: Španielská šalátová uhorka môže za tajomnú nákazu, ktorá sa šíri Nemeckom. Nebezpečný výrobok už začali sťahovať zo Slovenskej obchodnej siete. 5 mŕtvych a 600 nakazených- to sú výsledky šírenia nebezpečnej baktérie v Nemecku. Nákaza sa však nezadržateľne šíri ďalej. Nakoniec pridali k článku aj anketu, v ktorej sa čitateľov pýtali, či sa obávajú nákazy v súvislosti zo smrtiacou baktériou z Nemecka. Načo ako uvádza výsledok ankety až 70% opýtaných reagovalo tak, že sa obávajú, že sa nákaza dostane aj na Slovensko, 21% opýtaných sa neobávalo nákazy a 9% uviedlo, že ich to nezaujíma. To čo nasledovalo po vypustení týchto informácií do sveta sa dá ťažko nazvať inak ako davové šialenstvo. Mnoho ľudí na istú dobu nezanevrelo len na španielske uhorky, ale aj na všetku zeleninu, či ovocie. Nasledovalo množstvo opatrení, mnohých krajín, ktoré vďaka tejto zaručene overenej informácií prestali dovážať zeleninu, či ovocie z Talianska, ba niektorý ako napr. Rusko z celej Európy. Len ťažko si dokážeme predstaviť aký dopad to malo na talianskych pestovateľov, hlavne na spomínaných pestovateľov uhoriek.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


V tom prišlo vytriezvenie! Len päť dní po onálepkovaní španielskych uhoriek ako vinníkov celého smrtiaceho nešťastia sa 31.05.2011 na webových stránkach denníka Pravda objavil titulok: „Španielské uhorky sú v tom nevinne. Nemecké testy podozrenie vyvrátili!


Panika a zbrklé rozhodnutia - tak môžeme označiť konanie Nemecka, ktoré nepravdivo označilo španielske uhorky za nosičov baktérie E. coli, ktorá zabíja ľudí v krajinách Európy, no najmä v Nemecku. Na tomto prípade aspoň vidíme tú vysokú úroveň nemeckých vedcov a rôznych expertov. Krájali si tam uhorky zo Španielska, chytali nakrájané kolieska pinzetami a z prsta na nohe si vycucali expertízu, podľa ktorej za všetky úmrtia môžu španielske uhorky a tak vydali nariadenie - nežerte uhorky zo Španielska a tých španielskych pestovateľov i farmárov spráskajte bičom a ich ornú pôdu zabetónujte. Celá Európa zahadzovala uhorky made in Spain do koša s pokojom v duši a španielsky pestovatelia zatiaľ krachovali a páchali samovraždy. Nakoniec ale Nemecko príde so šokujúcim objavom - „Uhorky zo Španielska nie sú nosičmi baktérie E. coli! Zato sú veľmi chutné!" To už ale španielski farmári utrpeli veľké finančné straty a žiadali odškodnenie od Nemecka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Najzaujímavejšie na kauze „španielske uhorky" je však rozuzlenie. Ak to neboli uhorky, tak čo potom?
Objavili sa ďalšie teórie ako rôzna iná zelenina pochádzajúca napr. aj z Nemecka. Jednou z posledných teórií bolo aj to, že zdrojom sú Egyptské semená. No vtedy začali klesať prípady nákazy a tým aj záujem médií. Medzi poslednými správami u nás sa objavujú informácie, že E. coli má pôvod v Egypte, alebo, že Zdroj epidémie nebezpečnej črevnej nákazy EHEC, ktorá si doposiaľ vyžiadala 30 mŕtvych, sa možno nikdy nepodarí vypátrať. Ďalej tvrdenia, ako že pátranie po zdroji nákazy pokračuje, avšak bez rukolapnejších dôkazov o jednoznačnom pôvode infekcie... až sa stalo nejaké nové veľké nešťastie a na španielske uhorky sa pomaly, ale isto zabudlo. Spomínali sa aj teórie, že nákaza súvisí s erupciou sopky... no dodnes nám ostali len teórie.


Otázne preto zostáva, aký bol skutočný zámer a tu sa núka otázka, či nešlo o vojnu medzi pestovateľmi.
Zrejme sa nám už nepodarí dopátrať k pravde, ale veď na čo aj? Veď to už skončilo... umrelo len zopár nevinných ľudí. Ale to sa predsa deje každý deň! Tak hurá sa za novou katastrofou! A pravda? Ostane v tomto prípade zrejme navždy zahalená rúškom tajomstva.

Nikoleta Kovářová

Nikoleta Kovářová

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

študentka UCM, fakulta masmediálnej komunikácie Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu